Z ktorej ... pochádzam ?

Z ktorej ... pochádzam ?
pridal VICTORIOUS 20.8. 2011 o 17:39 (naposledy upravené 20.8. 2011 o 19:00)

Dnes som si pozrel skvelý dokument. Pojednával o vzniku života na tejto planéte, jeho zmysle a dôvodoch k jeho vzniku. Bol to dôvod zamyslieť sa, samozrejme, je to vec tak záhadná, že aj tá najpresnejšie odpoveď Pôsobí neu(o)veriteľne. Prinášam vám teda pohľad, najpavdepodobnejší pohľad do minulosti našej nádhernej planéty.............................................................................................................................

ZROD

Pred 4 miliardami rokov, na začiatku geologického obdobia prahory, mala Zem iný vzhľad než dnes. Asi by sme ju z kozmu nespoznali. Mohla vyzerať nasledovne: Bola zahalená akoby do hmly, a preto jej povrch nebolo vidieť. Vďaka skleníkovému efektu povrch nebol zamrznutý, i keď sa naň dostávalo menej slnečnej energie ako dnes. Keby ste boli vtedy na povrchu Zeme, museli by ste mať kyslíkový prístroj i ochranu proti UV žiareniu. Obloha by sa vám javila oranžovou, zakalenou a more ako zrkadlo oblohy, by vyzeralo hnedé. V miernom šere by ste nevideli žiadny život, len holé skaly a vodu.

V oceáne sa však už objavovali organické zlúčeniny, ktoré sa mohli zosyntetizovať elektrickými výbojmi, pôsobením UV žiarenia, otrasmi pri dopade veľkých meteoritov alebo pôsobením tepla v okolí podmorských sopiek. Potrebné východiskové látky - metán a čpavok sa mohli koncentrovať vo vode z podmorskej sopečnej činnosti.

http://www.youtube.com/watch?v=_LGia74lu70&feature=related

Podľa súčasnej biológie má živý organizmus nasledovné vlastnosti:

usporiadanosť a koordinácia štruktúr a aktivít,
prispôsobenie sa prostrediu,
metabolizmus - uspôsobenie prijímaných látok na rast a energiu,
pohyb,
komunikácia s prostredím,
rozmnožovanie,
vývoj jedinca,
gény - jednotky dedičnosti
evolúcia !!!

Prvých päť vlastností zabezpečuje organizmu denno-denne odolávať dezorganizácii, čiže žiť. Ďalšie vlastnosti zabezpečujú udržanie života v čase.

DARWIN piču vedel aj keď nebol od pravdy ďaleko.... vravím ja

Charles Robert Darwin (12. február1809– † 19 apríl 1982) bolbritský prírodovedec, ktorý sa zapísal do dejín ako pôvodca teórie evolúcie prirodzeným výberom. ... Charles Darwin - Wikipédia

Tu predkladám hlavný kameň úrazu jeho teo´rie.

Vznik života je dodnes pre vedcov záhadou. Aj najprimitívnejšie živé organizmy sú ďaleko komplikovanejšie než východiskové organické látky. Zdá sa, ako keby v nich bol zabudovaný určitý plán, či účel. Dosiaľ sa živé organizmy nepodarilo umelo vyrobiť z chemických látok. Vedci môžu o vzniku života uvažovať len teoreticky.

Prvý život vznikol podľa nepriamych dôkazov už pred približne 4 miliardami rokov. Pomery určitých izotopov identifikované v najstarších horninách sú pravdepodobne výsledkom činnosti organizmov. Asi sa nikdy nedopátrame úplných začiatkov života. Staršie horniny sa nezachovali - "stopy sú zmazané".

Niektorí vedci sa domnievajú, že pre vznik života je doba 500 miliónov rokov od vzniku Zeme po objavenie sa života krátka. Preto si myslia, že život bol na našu Zem zaviaty z inej časti vesmíru (teória panspermie). Opierajú sa aj o fakt, že niektoré baktérie vydržia teplotu blízku teplote medzihviezdneho priestoru. Pre túto teóriu však nie sú žiadne priame dôkazy.

Fáza 1 Moji predkovia

Najstaršie horniny, v ktorých sa našli štruktúry pripomínajúce bunky, pochádzajú z Grónska. Sú staré 3,8 miliardy rokov. Prvé zjavné dôkazy existencie živých organizmov sú až z hornín spred 3,5 miliardy rokov, nájdených v Austrálii. Sú to páskované štruktúry - stromatolity, vytvorené kolóniami siníc. Podobné štruktúry vytvárajú sinice dodnes. Život v kolóniách však už nesie známky určitej spolupráce organizmov

Fáza 2. Tu vznikol VICTORIOUS :)

Určitú dobu po baktériách sa objavili primitívne bunky, ktoré už dokázali zužitkovať slnečnú energiu. Na svete boli prvé organizmy podobné siniciam. Kyslík, ktorý vyrobili, sa však všetok minul na oxidačné chemické reakcie na povrchu zeme a v mori. Všetky vtedajšie organizmy boli viazané na vodné prostredie kvôli neexistencii ochrannej ozónovej vrstvy.

...........................................................

Fáza 3. Už ide do tuhého

...........................................................

Kyslík je jedovatý pre organizmy, ale časom, ako rástlo jeho množstvo, sa mu prispôsobili. Objavuje sa nový typ organizmov, ktoré sú na ňom úplne závislé - aerobné baktérie. Pretože pomáhajú rozkladať horniny, podstatne urýchlili zvetrávanie hornín i tvorbu pôd.

V čase pred 1,5 miliardou rokov sa objavujú riasy a prvoky. Sú to jednobunkové organizmy so zložitejšou stavbou bunky (eukaryota). Majú výrazne oddelené bunkové jadro a viaceré bunkové orgány - organely, ktoré v bunke plnia zvláštne funkcie, napr. látkovú výmenu. Z tohoto typu buniek sú vytvorené všetky mnohobunkové organizmy, teda aj my ľudia.Ľuďia - najväčší škodci

Fáza final cut. Ako vraví Cézar, kocky boli hodené

Asi pred 600 miliónmi rokov sa zmenili parametre morskej vody. Bolo to napr. zníženie pH a rast obsahu NaCI. To dovolilo získavať organizmom uhličitan vápenatý z morskej vody na stavbu kostier a schránok. Kostra umožňuje oporu tela, a tým aj rýchlejší pohyb. Schránka chráni organizmus voči „nepriateľovi“. Touto hranicou začína nové veľké obdobie v histórii života, nazývané prvohory. To prvé horí? Pičoviny trepem, že ...Latinský názov znie.. tadá- paleozoikum, budeme si to pamätať, že :)

Fáza 5. Zrýchľujeme- evolúcia

Za a).

Už v kambriu pred približne 500 miliónmi rokov existovali všetky živočíšne kmene, včítane chordátov a

ich podskupiny bezčeľustných stavovcov.

Trilobit- zásadný druh. Príčiny jeho vymretia sú neznáme

V nasledujúcom období v ordoviku bol už život v mori pestrejší. Medzi mnohými bezstavovcami pokračoval vývoj bezčeľustných stavovcov.

V silúre pred približne 420 miliónmi rokov sa prvýkrát zazelenala predtým pustá pevnina. Rastliny podobné riasam sa zakorenili na súši. Onedlho sa začali medzi nimi pohybovať prvé živočíchy podobné škorpiónom. Život na súši bol možný kvôli dostatočne účinnej ozónovej vrstve v atmosfére. V tom istom období sa objavili prvé stavovce s čeľusťami.V devóne (okolo 400 miliónov rokov) pokračovalo veľké osídľovanie pevniny. Medzi plavúňmi, papraďami a prasličkami liezol prvý bezkrídly hmyz. Neskôr prvý okrídlený hmyz ovládol vzdušný priestor. V devóne sa objavila skupina stopkatoplutvých rýb, z ktorých sa najpravdepodobnejšie vyvinuli predchodcovia obojživelníkov. Mali znaky rýb aj obojživelníkov. Žili väčšinou vo vode, ale vedeli liezť po súši po štyroch. Vodu potrebovali aj na kladenie vajíčok, ktoré by na pevnine vyschli.

Typickým prostredím ďalšieho obdobia - karbónu - bol močiar, v ktorom rástli obrovské paprade, prasličky a plavúne. Po stromoch liezol a vo vzduchu lietal hmyz - do riti z hmyzom

d) Zásadný FAKT !!!

Plazy mohli osídliť aj suchú zem vzdialenú od vody. Nemali však dobrú reguláciu telesnej teploty, čiže chladné oblasti zostali neobývané. Medzi výtrusnými rastlinami sa objavujú prvé rastliny so semenami. Patrili do skupiny nahosemenných rastlín. Ich semeno, podobne ako spóra u výtrusných rastlín, nebolo chránené. Semenné rastliny majú voči výtrusným dokonalejšie, zjednodušené rozmnožovanie. život začína bzť dokonalý...VICTORIOUS vraví : najfascinujúcejšia epocha

Fáza 5.

Po karbóne nasleduje obdobie s veľmi rozšírenými púšťami - perm. Vyznačuje sa tým, že počas neho vyhynulo veľa skupín organizmov. Najmä na konci permu v dôsledku zatiaľ neznámej príčiny vyhynulo veľké množstvo organizmov, z toho až 90% morských druhov, napr. veľmi známe trilobity.

V perme došlo aj k zmene rastlinstva. Výtrusné rastliny boli nahradené nahosemennými. Plazy aj obojživelníky sa veľmi rozvíjali. Dokonca sa objavili aj plachtiace plazy. Vyvinula sa najpočetnejšia skupina hmyzu - chrobáky.

Nastupuje nové obdobie vo vývoji života, nazývané druhohory (mezozoikum). Trvalo od 250 do 65 miliónov rokov. Delí sa na trias, juru a kriedu. Vyznačuje sa teplou klímou. Ľadovce neboli ani na póloch. Na pevnine prevládali nahosemenné rastliny a plazy, najmä veľké - dinosaury. Plazy postupne ovládli súš, vodu i vzduch.

Fáza finálna - Ľudia a ich predkovia.

Druhohory začínajú triasom, v ktorom bola súš veľmi zarovnaná. Pohoria boli v predošlom období zbrúsené vodou a vetrom. Plochú pevninu lemovali rozsiahle plytčiny s teplou vodou, v ktorých sa usádzali schránky mikroskopických organizmov. Na súši sa postupne vyvíjali plazy. Prvýkrát sa objavili živočíchy na dvoch nohách a „hrozné plazy“ – dinosaury. Z triasu sú prvý raz známe cicavce. Pravdepodobne sa vyvinuli z plazov podobných anatómiou cicavcom. Mláďatá cicavcov na rozdiel od plazov cicajú materské mlieko. Okrem toho majú schopnosť udržať si svoju telesnú teplotu, napriek zmenám vonkajšej teploty. Sú teplokrvné, čiže môžu žiť na rozdiel od plazov aj v chladnejších oblastiach. Podľa nových výskumov boli teplokrvné aj niektoré dinosaury, ale nie na takej úrovni ako sú cicavce.

Zo začiatku boli cicavce, podobne ako plazy, vajcorodé, neskôr živorodé - vyvíjali sa v tele matky. Prvé cicavce mali srsť a boli drobné ako myší.

1: Vo vrchnej jure sa vo vzduchu objavujú prvé vtáky. Vyvinuli sa najpravdepodobnejšie z plazov.Cicavce boli oproti plazom stále nenápadné.

2.Primáty - ako predchodc človekaovia - sú medzi cicavcami s placentou jedny z najprimitívnejších. „Modernejšie" skupiny, ako napríklad kopytníky, sú vysoko špecializované na určitý druh prostredia. Primáty však so svojou päťprstou končatinou môžu behať, šplhať sa i plávať. To im dáva výhodu. Na rozdiel od iných skupín cicavcov sú prispôsobivejšie. Toto je zásadný fakt, podľa mňa. SECTOR- pouč sa!!! prispôsob sa !!!

bum plesk Na rozhraní druhohôr a treťohôr, pred 65 miliónmi rokov, sa udiala katastrofická udalosť. Pravdepodobne blízko pobrežia dnešného Mexika dopadlo teleso s priemerom asi desať kilometrov.

Po spomínanej katastrofe sa začala nová éra Zeme: treťohory a štvrtohory (kenozoikum), trvajúca dodnes. Na jej začiatku sa postupne objavili všetky skupiny dodnes žijúcich morských a suchozemských organizmov. Rody a druhy boli však iné. Obdobie plazov vystriedal prudký rozvoj cicavcov. Ovládli pozemské i vodné prostredia. Budeme si všímať ich postupný vývoj až k človeku. homo erectus drive