Myšlienky písané do piesku

 Brány raja

Vojak menom Nobušige prišiel k Hakuinovi a spýtal sa:

„Je naozaj raj a peklo?"

„Kto si?" vyzvedal sa Hakuin.

„Som samuraj," odvetil vojak.

„Ty, a vojak?" vykríkol Hakiun. „Aký vládca by ťa chcel za svoju stráž? Vyzeráš ako žobrák!"

Nabušigeho to tak rozzúrilo, že začal vyťahovať meč, no Hakuin pokračoval: „Tak ty máš meč! Asi je príliš tupý, aby mi odsekol hlavu."

Ako Nobušige meč vytiahol, Hakuin poznamenal: „Tu sa otvárajú brány pekla!" Na tieto slová samuraj, postrehnúc majstrovo sebaovládanie, zasunul meč späť do pošvy a uklonil sa. „A tu sa otvárajú brány raja," povedal Hakuin.

Podmanenie ducha

Istá mladá žena ochorela a ležala na smrteľnej posteli. „Tak ťa ľúbim," povedala mužovi, „nechcem ťa opustiť. Nechoď za inou. Ak, pôjdeš, vrátim sa ako duch a narobím ti nekonečnú šarapatu."

Čoskoro žena zomrela. Manžel rešpektoval jej posledné prianie prvé tri mesiace, no potom stretol inú a zaľúbil sa. Zasnúbili sa a mali sa brať. Okamžite po zasnúbení sa mužovi začal každú noc zjavovať duch a obviňovať ho z nedodržania sľubu.

Duch to bol veľmi múdry. Vedel presne povedať, čo sa odohralo medzi mužom a jeho novou láskou. Kedykoľvek dal muž snúbenici darček, duch ho do detailu popísal. Aj rozhovor vedel opakovať a toľko otravoval, až muž prestal spávať. Niekto mu poradil, aby zveril svoj problém zenovému majstrovi, ktorý žil neďaleko dediny.

Konečne sa úbožiak, celý zúfalý vybral k nemu po pomoc.

„Tvoja bývalá žena sa stala duchom a vie všetko, čo robíš," komentoval majster. „Čokoľvek urobíš alebo povieš, čokoľvek svojej drahej dáš, ona to vie. Musí to byť veľmi múdry duch. Mal by si ho obdivovať. Keď sa ti zjaví nabudúce, stav sa s ním. Povedz mu, toľko, že pred ním nič nemôžeš ukryť; sľúb však, že ak ti odpovie na jednu otázku, zrušíš zásnuby a budeš žiť sám."

„A akú otázku jej mám dať?" vyzvedal muž.

Majster odvetil: „Zober za hrsť sójových bôbov a spýtaj sa, koľko ich presne držíš v ruke. Ak ti to nebude vedieť povedať, bude to dôkaz, že je len výplodom tvojej predstavivosti, a už ti dá pokoj."

Nasledujúcu noc, keď sa zjavil duch, muž mu polichotil, že vie úplne všetko. „Skutočne," hovorí, „a viem aj, že si dnes bol na návšteve u toho zenového majstra."

„Keďže až toľko vieš," odvetil muž, „povedz, koľko bôbov držím v tejto ruke?"

No duch tam už nebol a otázku nemal kto zodpovedať.

Zdroj :

Myšlienky písané do piesku - poviedky [poznanie]

Prístupov 7947

Kvalita článku